Bublinka

Tak ako sa ľudia nevedia hádať, nevedia sa ani rozchádzať. Aj moje skúsenosti to potvrdzujú. Nedošlo k pochopeniu, k dohode, nebolo rešpektované moje rozhodnutie o ukončení, moja sloboda. Ja som sa dohdonúť chcela, nechcela som sa rozísť v zlom. Nikdy. Veď sme predsa ľudia. A potom ma vie nasrať keď sa o mne roztrubujú bludy, alebo mi niekto píše ukrivdené správy, maily a i. Alebo mi volá a prosí. Keď to z jednej strany nefunguje tak to nefunguje. Načo to naťahovať..? To by bolo ako za nos vodiť, čo podľa mňa je neférovosť krížená s klamstvom. A komunikujem, vysvetľujem čo je vo veci, aby práve tá krivda nevznikla, aby sme obaja z toho odišli ako... vyrované osobnosti. Bytostne mi na tom záleží. Vždy.

Ale vždy ma menej trápi rozchod môj, ako rozchod kamarátov, ktorých som poznala a ľúbila oboch. To je úplný rozpad celej bandy keď to oni dvaja nevedia riešiť súkromne. A samozrejme všetci také hry hrajú. Koho si vybrať. Ja som zásadne proti, ak chce do toho niekto zatiahnuť všetkých, nech ide do prdele on.

A je tu ďalšia vec, ktorej sa môžem báť. Nájdem si niekoho kto sa nevie rozchádzať (v prípade potreby). A hej. Je mi jasné, že každý vzťah a rozchod treba posúdiť individuálne, nedá sa zovšeobecniť, blaa bla blaa empatické kecy... Ja len vravím, že okrem toho, že to má dopad na hlavných dvoch aktérov, má to dopad aj na všetkých ostatných. A toto píšem z tej tretej strany... pre prípad, že by mal niekto chuť na mňa útočiť, že sa rozchod z inej ako z prvej a druhej strany vnímať nedá.