Všetci odišli.
Som tu sama s dušou ťažkou, agresívne expanzívnou. Neviem sa s ňou zmieriť, ani ju prehovoriť, aby bola pokojná.
Myslím na drogy... ako by mi teraz bodli. Ako by mi bolo fajn. Stačilo by niečo malé. Tak na náladu. Jeden telefonát a o 10 minút to mám. Kurvadrát nemôžem!!!! Nie nie nie.
Nemám ani lieky a nikto mi ich ani nepredpíše. Nemám sa čoho chytiť. Žiaden konár, halúzka, slamka, záchranné koleso, malý rukávnik. Ako si pomôžem?! Ha?
Ani nemám chuť sa s niekým stretnúť a vyrozprávať sa. Vtiahnuť niekoho, aby vedel. Aj tak by nepomohol, lebo by nevedel ako.
Môžem si trhať vlasy, grcať až kým zo seba nevygrciam všetku krv, alebo... neviem.
Komentáre
alebo donutit slnko svietit
alebo predsalen niekoho skusit stretnut a kecat uplne o niecom inom
a predsa