Bublinka

Takouto úvahou som sa dostala k tomu, či je dnes vôbec ľuďom niečo vzácne? Dnes keď je všetko tak ľahko dostupné. Mohli by sme mať všetko na čo si len zmyslíme. Je to tak správne? Mladším generáciám bude chýbať schopnosť vnímať niečo ako vzácne. Chýbať bude rešpekt, nebudú si vedieť veci vážiť?

Ja osobne si najviac zo všetkého vážim ľudí- určitých... moje zlatíčka :) Ale v dnešnej dobe, sa vytráca ľudský kontakt a nahrádza ho kontakt virtuálny. Ďalším generáciám bude vzácne, že je niekt pripojený? alebo ako....? Pravdepodobne sa budú aj meniť významy slov. Sématika sa (logicky) prispôsobuje náplni životov populácie. Pohybujem sa na základných školách,stredných... vidím ako sa decká menia. Samozrejme to nie je ich chyba... ale o príčinách by som sa mohla na dlho rozpisovať. Radšej sa rozpíšem o mojich vzácnostiach.

Sú mi vzácne rôzne rituáliky- posedenie v čajovni V podzemí na Yogi čaji s niekym, s kým sa dobre porozprávame. Prechádzky po starom moste- znova spojené s človekom. Sú mi vzácne okamihy spoločných večerí, keď je doma dobrá atmosféra. Vzácne sú slová pochvaly, pohľady plné lásky, obdivu, vďačnosti. Vzácne sú chvíle poobedňajšieho šlofíka (hoci by som mala byť trebárs na prednáške :) čiže tajné ležanie s partnerom v objatí, (v schúlení, v "klbáku"). A vzácna je mi každá rada, každá spätná väzba, ktorá ma posúva ďalej. Ono... ľudia by na to mohli kašľať, ale povedia mi "svoje". Mnoho vzácnych chvíľ je spojených aj s počasím... rôzne momenty, ktoré v spomienkach nazývam ako zázračné. Ale všetky okamihy, sú plnšie, keď sú zažité vo dvojici (alebo s celou bandou kamarátov ;)