Bublinka

Si späť. Stretli sme sa skôr ako som očakávala. Mala som veľké obavy, že po toľkom čase sa to výnimočno medzi nami vytratilo. Bála som sa, že odrazu si nebudeme mať čo povedať, že z toho upadnem do hlbokej depresie- nad tým, že aj ty si mi duchom odišiel. Našťastie sa tak nestalo :)

Akoby si nikdy neodišiel. Akoby sme si každý deň písali. Znova sme preberali naše témy, obohacujúce, nezvyčajné, nekonvenčné. Vážne veci, čo nás ťažili. A prvýkrát sme rozoberali aj naše pocity jedného k druhému. Nie ešte celkom všetko ale jednu dôležitú oblasť. Táto debata však bola virtuálnym pokračovaním nášho dňa. Veci sme si vyjasnili a prvýkrát som počula (čítala), ako to naozaj s tebou vyzerá... že som sa nemýlila. ALe kým také veci nepočujete (nečítate) naživo tak ste stále na pochybách. Som zvedavá, aké to bude dnes keď sa stretneme. Možno neprospeje to, že sme to neprebrali naživo. A teraz z toho vznikne len veľká tichá zátvorka medzi nami.

Ale stretnutím s tebou som trošku pookriala. Vrátila som sa do seba. Mám opäť vnútri to, čo mi chýbalo. Neviem čo je to láska. Neviem či ľúbim. Viem ako ma teší tvoja spoločnosť, všetky mšlienky čo mi odhaľuješ, každé slovo, jednoducho tvoja blízkosť. Ty si pre mňa lúč slnka čo svieti do mojej tmy. A vďaka tebe vidím východ, kade z tej tmy uniknúť. A verím, že je možné sa zachrániť. S tebou prosto verím na budúcnosť. Na život. Dúfam, že aj ja tebe prinášam niečo, čo ti pomáha.