Bublinka

Milujem tie rána, kedy sa zobudím a viem. Prosto mi to dôjde samé od seba. Otvorím oči bez ohľadu na to kde som sa zobudila, vedľa koho a bez ohľadu na to čo sa stalo v noci. Jednoducho viem. Zrazu ma to s tebou celé nejak prešlo. Nie je to rezignácia. Nevzdala som sa. Neukrojila som zo svojho chcenia ani som neprestala bojovať. Nič zo mňa neubudlo. Nič podobné sa neudialo. Už s tebou byť nechcem. Som šťastná, že si sa s frajerkou nerozišiel a nemusím to teraz riešiť tak ako sa podobné veci riešia.

Zobudila som sa v tvojom tričku, nasiaknutá tvojou vôňou, pozrela som na teba a bol si mi cudzí. Obdobie ospravedlňovnia tvojej nečinnosti, obdobie, kedy som ti verila všetky tvoje vyznania je preč. Všetky naše ranné aktivity boli pre mňa rozlúčkové. Posledné pomrvenie sa v perinách, hľadanie vecí okolo tvojej postele, naposledy som videla tvoj nahatý taneček... :) Cesta výťahom z 456teho poschodia! (nenávidím chodiť výťahmi) posledná!! A pusa! Goodbye my lover, otočka a išla som. S ľahkým srdcom, čistou mysľou. Som rada, že to takto dopadlo. Teraz môžme byť kamoši.