Bublinka

Asi mám žalúdočný vred, všetky príznaky z wikipédie sedia. Neviem, čo mám robiť. Tá bolesť je hrozná. Neviem či mám jesť, či nemám, pribrať nechcem, ale ani zomrieť od bolesti. Toto však nie je jediný dôsledok "celej veci"... Mám opuchnuté nohy, brutálne. Srdce mi začne biť rýchlejšie kedkoľvek sa mu zachce. Stačí keď len v pokoji sedím. Trasú sa mi ruky, často sa chvejem celá. Býva mi zima. Nezáleží na tom, ako veľmi som oblečená. Prvá vrstva čo pokrýva moje telo, namiesto trička, je chlad. Sveter ušitý zimou. Koordinácia mojich končatín a celkovo pohybového aparátu je smiešna! Nejde to, občas si nevypočítam dobre vzdialenosť. Odpadávam, krúti sa mi hlava, nevydržím dlho stáť, nevydržím dlho nič. Rýchlo sa unavím- po 5 schodoch... Mozog akoby strácal spojenie s mojím telom. Koľkokrát sa chcem trebárs rozbehnúť na autobus- mozog prikáže BEŽ! ale telo proste nejde. Viem, že mám bežať, ale neviem sa rozhýbať. A ani nehovorím o kvalite mojej pleti, ktorá má podivnú farbu, kruhy pod očami, a celkovo mám divnú pokožku, radšej ani nejdem opisovať. A aby toho nebolo málo. Nemôžem spávať. Dám maximálne 3-4 hodiny. Viac bohužiaľ nie. Neviem prečo, jednoducho vstanem, som hore a nedá sa zaspať, mohla by som v posteli ležať ako dlho by som chcela "uspávať sa" - nedám viac jak tie 4 hodky. V nedeľu 3.2. som si líhala tak vyčerpaná, že som si necítila telo, vôbec. Ani pyžamo na sebe, ani matrac podo mnou, ani perinu na mne. Vedela som len to, že mám mozog. Myseľ, myšlienky. A v tej chvíli som si myslela, že to je posledný raz, čo zaspávam. Naozaj som mala pocit, že to je môj koniec. Tragické je, že som sa tešila. Vstúpil do mňa pokoj, tešila som sa na tú úľavu, oslobodenie. Ale nebolo to poslednýkrát- očividne.

PO psychickej stránke to tiež nie je výhra. Žijem si v inej dimenzii. Kedysi to bolo iné, bol to reálny svet, akoby iné zloženie vzduchu. Teraz - prirovnala by som to k čakárni. Čakám, ale neviem presne na čo. Možno predsa na tú smrť. Možno na to, že sa psychicky a pohľadmi na ľahkosť sveta vrátim o pár rokov dozadu. JE to fajn, ako teraz žijem, ale nie je to celkom to pravé šťavnaté prežívanie. JE to ako náhrada za to čo mi chýba. JE to klam. Klam samej seba. Svojou radosťou sa snažím zaplátať diery čo mám vduši, to prázdno čo tam cítim. Svojou alternatívnosťou, originalitou, maximálnym prežívaním úplne všetkého čo sa len dá. A neviem či toto som skutočná ja. Či by som bola taká aj keby som bola zdravá. preto sa občas dostanem do názorvého, myšlienkového rozporu - či sa vôbec poznám. Či som skutočná. BNejak pôsobím na ľudí a neviem či ma vyhľadávajú pre mňa samotnú alebo pre "tú", čo zo mňa vytvoril ten chumáč problémov. Často som bezradná a zúfalá. A moc ma to už nebaví. Vlastne už ma to vôbec nebaví.

Po tých x rokoch PPPčka sa cítim byť rozorvaná. Viac telesne ako psychicky (pred týždňom to však bolo opačne). Som vážne chorá. Ale sama nie som schopná nabehnúť na normálny stravovací režim. Toto psychicky nezvládam.

A veríte, že moji rodičia, ani nikto z rodiny sa nad tým nepozastavuje? Včera som si uzatvárala životnú poistku. A bol tam zdravotný dotazník, ja som povedala, že som nebola dlllho u doktorky ale že sa chystám. Že to teda máme odložiť. A otec povedal :"ale prosím ťa, veď si zdravá, nič ti nie je". To ma má tak na háku, že proste nevidí? NEch skrývam čokoľvek po 5 rokoch intenzívneho zmietania sa v tomto ma musí teda husto prehliadať. A to 5 rokov intenzívne- to znamená každodenná súčasť života. Ale striedavo oblačno, to znamená striedanie zdravých a a tých chorých časov, období... ak to spočítam, môže to byť aj 9-10 rokov. Pomaly polovica môjho života. Pomaly. Ale! veď som zdravá! nesťažujem sa! aj tak by ma poslali do prdele, čo otravujem. Nepotrebujem to, navyše nad to všetko. Jaj...

Chcela by som si poriadne poplakať, ale nejak ani to nejde von. Všetko je vo mne akosi zabrzdené. Neviem, či to má nejaký súvis s funkciou slzných kanálikov. Ale určite to má súvis s tým, ako mám suché oči, čo ma štípu, a mám ich občas načervenalé.

Najlepšie na tom je, že to ostatní nevidia. Z každej strany počujem len: ako dobre vyzeráš, bože ty si pekná, jééj ako ti to svedčí... bla bla bla. Ja si len vnútri kričím, bože veď som chorá!! HELP.