Bublinka

Na ceste električkou, okolo siedmej, predo mnou sedeli dve asi 70-ročné dámy. Zaujala ma tá, čo sedela vpravo. Hoci bola staručká, očividne si potrpela na výzor, štýl, mala biele rukavičky a gestikuláciu starej školy, kde sa kládol dôraz na jemnosť prejavu (Jó, kde jsou ty časy). Vlasy natočené, namaľovaná, s leukoplastom cez obočie. Okrem vrások to bol jediný indikátor staroby. Totiž, rozprávala kamarátke v eline, ako spadla, hlavou akurát na obrubník. To musí byť hrozné! Padnúť len tak, potknúť sa o vlastnú nohu... Ale zaujalo ma to, aký mala hlas. Zdal sa mi byť veľmi mladistvý, taký živý, jemný, tenký. V reči som nepostrehla žiadny predpokladaný regres... a tak mi napadlo...

... že celý život našu dušu obaľuje naše telo. V tom zmysle, že v podstate naša duša, alebo vnútorná krása, myšlienky, názory, bohatosť prežívania alebo schopnosť farebne odlišne prežívať veci to je akoby taká vynímateľná zložka človeka, ktorá je práve tá najpodstatnejšia. Verím na reinkarnáciu. Teda táto duša lieta z tela do tela. A ak tam je... tak si telo pretvára tak, aby čo najlepšie odrzkadľovalo jej kvality.

V súvislosti s týmto sa mi z mysle vynára rozhorčenie, ako ľudia neskutočne posudzujú podľa vzhľadu. Všimli ste si to niekedy? Boli ste niekedy "pošpinení" zlým odhadom nejakého mudrca? Mne sa to stáva takmer stále. To ako vraj vyzerám... sa mi nepáči. Pritom taká vôbec nie som :( Nie som ani namyslená, ani povýšenecká, ani arogantná, a veľmi rada sa rozprávam s akýmikoľvek ľuďmi, zaujímam sa o ostatných... ale toto iní vidia až keď ma spoznajú. Lebo naozaj vraj vyzerám (skrátim to do jedného slova) namyslene. Hm, asi to bdue oblečením, a okluliarmi, čo nosím v škole ;) neviem, to radšej neriešim, hlavne že ja som vyrovnaná. Netreba sa orientovať na to, čo si myslia iní, ale aj tak ma štve keď ma niekto len tak odpíše a ani ma nepozná.

A to sa týka aj starých ľudí. Spoločnosťou sú odsúvaní na okraj- ako ľudia... Za to, že tá schránka zmenila podobu. No boože, to je toho. Alebo akákoľvek odchýlka, či je niekto menší ako väčšina, vyšší--- jednoducho tie odlišnosti, čo nás robia jedinečnými (z môjho pohľadu) sú z pohľadu väčšiny akurát tak odsúditeľné, a ich nositelia sú vopred odpisovaní. A pritom! aké sú to osobnosti!

Aj tak sa však na svoj výzor nemôžem vykašľať. Prvý dojem! Veľmi podstatná vec. A tu vidím to, ako si vlastne duša prisôsobí telo, aby zaujalo svojou reálnosťou, pravdivosťou. Viete, aj oblečenie si kupujeme také, čo čo najlepšie podtrhne našu individualitu. Tým som asi vlastne chcela povedať... pokojne sa odzrkadľujme, ale neodsudzujme iných. "Our body is (only) a reflection of our soul".