Bublinka

Vonku padá smutný dážď. Každý zvuk padajúcej kvapky na okno vo mne naráža na hladinu pocitu samoty. Ešte pred pol hodinou bola tá hladina ako klzisko, zrkadlo. Ale spolu s šerom, spolu s vynárajúcim sa vedomím, že ťa dlho neuvidím to klzisko prasklo - odhalilo hladinu, ktorá je už teraz rozbúrená.

Cítim veľký tlak pri srdci. Tlačí sa tam veľká dávka clivoty za tebou. Túžba byť s tebou. S tebou je takýto dážď romantický a opojný, dušu vetrajúci. Moja hruď už nie je schopná ďalej vydržať takú tiahu. Kapacitne na to nie je prispôsobená. Je toho priveľa. Chcem byť s tebou.

POzerať sa do tvojich očí, kedy ty hľadíš do mojich a viem, že ma skúmaš. Snažíš sa čítať moje myšlienky. Je to krásne, všetky tvoje otázky, viem že sa o mňa zaujímaš ako o človeka, moje vnútro. Občas mám pocit, že je medzi nami tej Mňa priveľa. Radšej by osm počúvala o tebe. Celé hodiny. Sledovať ten entuziazmus s ktorým hovoríš o veciach tvojmu srdcu blízkych, tvoje žiarivé oči, keď sa smeješ, tvoju uvoľnenosť, vyrovnanosť. Si mojím balzámom na rany tohto sveta. Fandíš mi, povzbudzuješ ma. Vidíš ma takú aká som, nemusím sa na nič hrať. A s tebou ani nechcem! S tebou chcem robiť všetko inak ako s predošlými. TY si pre mňa privzácny. Veľmi mi chýbaš. Naše nekonečné rozhovory, tvoje slová vpíjajúce sa do môjho srdca, tvoriace celok s mojimi myšlienkami a názormi. Súzvuk duší. Povznášaš ma nad tento svet. Ty si iná dimenzia. Krásny svet, kde je pokoj. Tvoje objatia... za nimi idem zošalieť. Objímaš ma nežne akoby som bola krehká kvetinka :) opatrne, pomaly, nech cítim každý pohyb tvojich rúk. Vieš, že som sa bála a rešpektoval si to. Si trpezlivý po všetkých mojich skúsenostiach o ktroých som ti nepovedala, ale ty vieš... vidíš ich, vnímaš ma. Bože!

Nechcem analyzovať našu situáciu, náš vzťah. Analýza tomu nesvedčí. TOTO treba prežívať. Cítiť. Rozplynúť sa nad tým v časovom vákuu. Tak príď, a budeme sa spolu rozplývať, alebo jeden v druhom...