Bublinka

Zivotom sa mi preplietlo mnoho ľudí- čo ma potrápili, ktorých som ja potrápila, ktorí mi pripomenuli minulosti a zabudnutosti sa vrátili do vedomia. Znova nemôžem spávať. Spoznala som ľudí, ktorých si chcem "ponechať" tak dlho ako to len bude možné ;)

Avšak TO, čo ma teraz ťaží najviac... to naozaj nepotrebujem. Nepotrebujem ďalší zdroj neistoty, frustrácie. Nepotrebujem sa zaoberať tým, či chceš, či nie, čo mám robiť ja, čo by si mal ty... Som tak či tak dosť unavená a hoci by som chcela zažiť všetky tie krásy s týmto "problémom" súvisiace, momentálne nemám energiu na vyvíjanie vlastnej snahy.

Aj som premýšľala nad tým prečo... veď by to mohlo byť fajn. Ale zas a znova narážam na moment strachu z ublíženia. Je ľahšie kašľať na to hneď a zaraz ako si potom trieskať hlavu o stenu s otázkou "prečo ja?"...

Niekto by ma asi mal ovaliť niečím dostatočne ťažkým, aby som sa uvedomila. Aby sa mi priority vrátili na pôvodné miesto. Nejak sa mi v hlave rozutekali a nie a nie ich utriediť. Pane Bože čo sa to deje? Zas vnímam svet tak nejak surreálne- akoby nebol. Akoby nebol skutočný. Len čierny kúdol prachu, ľudského svinstva, za ktoré si môžme sami. Nechcem byť toho súčasťou tak sa staviam mimo realitu. Mimo tohto spoločensky primárneho života. A zatiaľ sa zdá, že sa nik nechce pridať...? Ja tu tomu fakt nerozumiem. Ani plytkým rozhovorm o lampe s vtáčikmi, ani venovaniu pozornosti cudzím teniskám, ani tráveniu 75% voľného času v auparku... Neviem sa s vami spojiť ľudia. Connection failed.

Aby bolo jasné- určite nie som za hlboké filozofické debaty s každým koho stretnem. zas netreba každého detialne zahŕňať do svojho života... ale. Ale táto disconnection mi vyložene bráni v spokojnosti existencie :(