Bublinka

Vážení, musím sa s vami podeliť o dnešný zážitok. Sedela som po skúške v Coffee&Co. Dobre všetci vieme, že to je mekka všemožných rozhovorov, často rýchlych, bezvýznamných, bezduchých... ale tak to sa nedá zovšeobecniť ;) Ale pre mňa je to centrum uponáhľaných, kofeínuchtivých ľudí. Masovka. Milujem kávu... vanilkové latte, odkedy kokosovú príchuť prestali ponúkať.

A tak si sedím s kamoškou, vírime spolu vody rozhorčenia nad nespravodlivosťou doktorov, docentov, profesorov, rozoberáme skúšky a iné. Zápal... maximálny. A odrazu som započula Nessun Dormu od Pucciniho... v Coffee&Co. veríte tomu? v tom momente som stopla rozhovor a prikázala:"Počúvajte čo hrajú!" Rozlial sa vo mne maximálny pocit blaha. Toto bol čistý hedonizmus vážení. Skutočne, počuť túto melódiu v normálnom živote, medzi normálnymi ľuďmi nie len z mojho iPodu... odrazu bol svet akosi krajší, plnší... dával mi viac zmyslu ako obvykle. ten okamih bol pre mňa veľmi povznášajúci.