Bublinka

Keď sa nad tým teraz zamyslím, nerozumiem tomu ako toto dievča, čo teraz sedí za notebookom v posteli, v hviezdičkovom pyžamku, môže hrať takú rolu. Rolu zvodkyne čo má zvládnutú celú filozofiu koketérie. Ako to môže byť tá, čo ide s cudzím chlapom domov? Si užiť. Carpe diem ale aj noctem. V zásade si užívam. Každú jednu takú noc. Bez zbytočných rečí, zbytočného vysvetľovania, bez spoznávania.

Minule som zazmätkovala. Bez slova som odišla preč. Dovolené je v podstate všetko, lebo toho druhého nepoznám. Fungujú tam iné pravidlá... tak som zdrhla. Prečo? Stojí mi to za to? Za tých pár chvíľ zvláštnej intimity, blízkoti.. „lásky“... Hoci stále hovorím, že mi to takto vyhovuje, že som šťastná, lebo vzťah prichádza s rizikom spútania a zrušenia mojej osobnej slobody. Ja sa nechcem nechať spútať. Ale chýba mi tá naozajstná blízkosť. Skutočná intimita. Reálna. Možno aj to dokonalé poznanie. Predsa... také známosti si do života neťahám, to je zásada. A preto sú chvíle, najmä večer, v noci, kedy mi je fakt smutno. A veľmi. Tak čo?