Bublinka

Aaach znova tu:) píšem, bloggujem. Mňam ;) Od nového roka to pylnie všetko akosi prirýchlo na to, aby som to postupne stíhala vstrebávať, premýšľala o veciach, naplno porozoberala čo treba. Udalosti sa vznášajú akoby v jednom súvislom dymovom prúde a nevidím jednotlivé konce a začiatky. Odkaladala som riešenia problémov, alebo som ich polovične vyriešila. teraz to však na mňa celé padlo. Ale dobre mi tak. Prišla som na to, že riešiť problém znamená varovnať sa s ním. Zmieriť sa s udalosťami, ktoré už neovlyvním ak by som sa v nich aj dlho vŕtala. Naozaj je v tomto prípade potrebné, vhodné, dokonca ideálne prijať tú negatívnu udalosť za pozitívum vo svojom osobnostnom vývoji, jednoducho sa s ňou zmieriť. Robím teda jednu veľkú bodku. Najprv mi napadlo, ako zvyknem vravieť, že treba urobiť bublinu a odfúknuť ju. No to by znamenalo, že chcem zabudnúť, hodiť skúsenosť za hlavu, nech neotravuje, nech viac nebolí. Ale toto si chcem pamätať. Mať to ako memento, červený výkričník na zreteli... V podstate som vďačná ľuďom, ktorí sa nezachovali morálne, ani priateľsky, ani ohľaduplne, hoci sme boli predtým veľký kamaráti. Som vďačná lebo to bola úžasná škola života. Som omnoho silnejšia a vyrovnanejšia ako oni dokopy. Nemôžem zo seba robiť hrdinku, lebo je mi smutno, že som znova na tom mieste, kde sa často ocitám. Stratila som opory. No to asi človeka najviac posilní. Hm. Aké máme svetlé stránky?? Vidíme nejakú ružovú perspektívu?? Mala som ich veľmi rada. A som typ človeka, čo nevie nenávidieť. Na všetko sa pozerám z ľudskej stránky. Nič zlé im neležám, veď ako by som sa na ich mieste cítila ja...? Naozaj... len to najlepšie v živote :) Ale stratila som úžasného kamaráta. Blízkeho. Veľmi. Ale toto už nebude môcť byť ako to bývalo. Jendnoducho nie. Minulosť je očividná a cítiteľná. Ale ktvoie čo čas prinesie? Tak, ako som nečakala toto, môže prísť zvrat osudov taký neskutočný, že to nestrávim pol roka. v pozitívnom slova zmysle. Uvidíme, kam smeruje ruka osudu. A budeme sa čudovať.