Bublinka

Žiť zo dňa na deň. Na doraz. Skúšať čo vydržíme, koľko srandy pri tom zažijeme. Deň sa spája s nocou a s dňom a s nocou... Nevieme, či je pondelok, či streda, či víkend. Filozofický vrchol prežívame v akomsi delíriu tohto tempa. Ďalšie dimenzie, štruktúry reality sú nám známe... len v normálnych veciach vznikajú medzery. Zmysly už nechcú vnímať to bežné, jasné, prvoplány... Je to strašne fajn. Všetko ide mimo nás, no zároveň akoby nami všetko presakovalo a my sa len vpíjame. A nasávame svet okolo. Spustili sme sa. Spolu. Slobodní ako nikdy predtým. Každý má niečo od čoho uteká, preto je to celé akýmsi spôsobom tragické. Sloboda, filozofia, drogy, sex, hlad, alkohol, ciele, štúdiá, voľby a rozhodnutia. Len naše. Ako náplasť na strach pred tým, čo nás sem dostalo. Klam. No utekať sa nedá večne. Tak čo bude?